Isadore Eastern Epic Adventure

Slovo dalo slovo a narýchlo sme poskladali tri tímy, ktoré pôjdu reprezentovať Isadore na Ďaleký východ. Martina a Petra Velitsovcov doplnil bývalý profesionálny jazdec Adam Hansen, držiteľ rekordu v počte Grand Tours, a jeho tréningový partner Lukáš Štefek. Keďže sa súťažilo vo dvojiciach, pozvali sme aj nášho ambasádora Szymona Kotowskeho, na Instagrame známeho ako szymonbike, pri ktorom sa okrem výkonov dalo spoľahnúť aj na zachytenie pekných momentov objektívom fotoaparátu. Jeho tímovým partnerom som bol ja.

Prvý deň v Abe bol v znamení aklimatizácie a oddychovej jazdy po okolí. Všetkými smermi sa tiahli nekonečné zelené zvlnené hory. Monotónnu scenériu spestrovali jaky a budhistické modlitebné vlajky. Riedky vzduch spôsobil, že po desiatich kilometroch sme boli na konci s dychom a vrátili sme sa regenerovať. “Hneď prvé dva dni sme dostali riadnu dávku provincie Sečuan. Chengdu je obrovské, pulzujúce mesto, ktoré akoby nikdy nespalo. V kontraste s mestom bol pocit pokoja v horách úžasný”, spomína Peter Velits.

Martin na pumptracku roztrhol reťaz a naše želiezka v ohni - Adam a Lukáš skončili štvrtí. “Ako jediný z nášho tímu, som si pumptrack deň pred štartom prológu nevyskúšal. Myslel som si, že prejsť ním v závere bude len formalita. Už pri nájazde som bol úplne na limite. Do toho zle zaradený prevod a moje veľmi obmedzené technické zdatnosti. Nemohlo to dopadnúť inak ako fiaskom a polovicu pumptracku som dokončil behom popri bicykli”, smeje sa Martin. No na večeru sme mali mäso z jaka, takže v konečnej bilancií sme zažili úspešný deň.

Prvá etapa

Už večer sme dostali informáciu, že sa budíček z pôvodných 4:30 posúva o hodinu, kvôli silnému dažďu. Nadránom sme sa rozospatí presunuli do autobusov, nevediac, kde a koľko budeme jazdiť. Po hodine a pol nás autobus vysadili v strede kopca. Etapa bude mať opäť len 10 kilometrov. Do kopca a po asfalte. “Preteky do kopca po asfalte vo výške 4000 m.n.m. boli veľká zábava. Čo som si ale naozaj užil bola následná spoločná jazda mimo súťaže okolo horského jazera vo výške 4200. Prvýkrát som vyskúšal kyslíkovú bombu, ktorá príliš nepomohla. Akýkoľvek zrýchlený pohyb bol v tejto výške extrémne náročný”, dopĺňa moja súťažná dvojička Szymon. Z preteku si veľa nepamätám. V cieli pobehovali zdravotníci, merali obsah kyslíka v krvi a ponúkali kyslíkové bomby, ktorú som frajersky odmietol.

Druhá etapa

Počasie sa umúdrilo a organizátori tentokrát ponechali pôvodnú trasu. Začal sa skutočný pretek! Peter s Martinom deň predtým odcestovali späť do Európy, keďže mali štartovať na L’etape v Bratislave. Ich cesta domov by vystačil na samostatný blog. Ako som sa šplhal v sklone s 15 % gradientom po Tibetskej náhornej plošine, závidel som im ich odyseu po čínskych letiskách. Z nepochopiteľného dôvodu som si myslel, že v ten deň máme vystúpať iba 400 výškových metrov. Keď mi Wahoo na desiatom kilometri ukázalo 300 nášľapných výšok, uvedomil som si, že niečo nesedí. Postupne som sa začal prepadať cez štartovné pole. Moje utrpenie sa zastavilo na 38. kilometri a tisícke výškových metrov. Do budúcna som si dal záväzok študovať trať pozornejšie.

Tretia etapa

Ani posledný deň pretekov sa nezaobišiel bez komplikácií. Štart bol odložený kvôli hustej hmle a mrholeniu na kopci. Szymona už deň predtým chytila črevná viróza, takže som štartoval bez parťáka. Trať viedla cez nádhernú scenériu. Najviac som si užil sekciu vedúcu okolo rieky a pomedzi nomádsky tábor. Druhá polovica viedla opäť po asfalte, takže 60 kilometrov ubehlo veľmi rýchlo a ja som sa ocitol v cieli nášho dobrodružstva.

Prekliate počasie

Rýchlo sme naložili naše veci a trielili do Hongyuanu. 12 hodín v autobus sme mali vymeniť za hodinový let. Náš plán opäť zmaril dážď. Let bol zrušený a my sme museli hľadať náhradné spojenie. Podarilo sa nám dohodnúť autobus a po ôsmej večer sme nastúpili na ďalší nekonečný presun po čínskych cestách. Boli sme presvedčení, že túto jazdu neprežijeme. Náš šofér jazdil výlučne v strede cesty a pravidelne upadal do mikrospánku. Do mikrobusu tiekla voda a teplota bola v zásade len 15 alebo 35 stupňov. Doteraz nechápem, ako sme o tretej v noci vystúpili pred hotelom v Chengdu. Posledný deň v Číne som ešte plánoval klasické turistické prechádzky a nákup suvenírov. Posun v dojazde však zmenil plány a koniec výletu sa zmenil na boj o prežitie. Zvyšok skupiny ešte zostal v Chengdu a vybral sa na návštevu najväčšej miestnej atrakcie, výskumnej stanice, kde si návštevníci môžu pozrieť ohrozené pandy veľké v ich prirodzenom prostredí. Ja som sa večer odobral na letisko. Cesta späť do Európy bola poznačená ďalšími komplikáciami kvôli dažďu, ale to je daň za cestovanie v letných mesiacoch.

Máme za sebou intenzívnych 11 dní, počas ktorých sa nám podarilo aspoň nazrieť do neznámej kultúry a spoznať úplne nové chute. Videli sme nádhernú krajinu, ktorá láka na objavovanie v sedle horského, ale aj cestného bicykla a stretli sme množstvo veľmi priateľských ľudí. Pre nás to bolo skutočne Epic-ké dobrodružstvo.